Aj o našej novej petícii.

Je na každom z nás, ako sa rozhodneme žiť. Vždy som chcela byť čo najmenej závislá od chorého systému. Žijem už roky inak. Dnes žnem úrodu dávnych rozhodnutí. Nepotrebujem žiadne podpriemerné služby štátu. Som totiž dávno nezávislá. Sebestačná.

Aj v náročnej dobe môžete byť šťastní, usmievať sa a užívať si život. Nepôjdem do reštaurácie? Nepôjdem. Nekúpim si šál? Nekúpim. Viem nahradiť zdravotníctvo a školstvo? Viem. Čím sa mi môže tento štát vyhrážať? Ničím. Nevadí mi nič z toho, čím sa nás snažíte trestať. Vytvárať z nás ľudí druhej kategórie. My sme totiž občanmi prvej kategórie. Pretože my Vás nepotrebujeme. Sme slobodní. Neovládate nás. 

Štát je ako Squid Game. Masky, lotérie, peniaze, strach, smrť, hry a zábava mocných. Do toho rímske "rozdeľuj a panuj". Prepáčte vládny eshtablishment. Nie som súčasťou vašej hry. To je všetko.

Všetko, čo sa nám podarilo v rámci iniciatívy nie je úspech. Bolo by to chvastanie. Je to obyčajná/ neobyčajná bezpodmienečná láska k deťom. A veľa sa nám všetkým spolu ešte podarí. Pretože máme najsilnejšie zbrane. Máme viac. Máme lásku k deťom.

Ideme ďalej s najvyššími hodnotami. Prosím podpíšte našu novú petíciu.

Adriana Kráľová, 6.11.2021

#vzdyspolu

Od cca 34:50 minúty nám dávajú za pravdu. Inštitút zdravotných analýz zistil, že incidencia je rovnaká, či deti v škole nosia/ nenosia rúško (ZŠ, SŠ). Sme na výbornej ceste. Neuhneme. Počúvajte.